Potrava suchozemských korytnačiek v zajatí

Základnou informáciou je, že skoro všetky druhy suchozemských korytnačiek sú herbivorné, bylinožravé živočíchy, t. j. ich potravu tvoria trávy, byliny, listová zelenina, ovocie. Mylnou informáciou je, že korytnačky potrebujú živočíšne bielkoviny na rast panciera. Na pravidelný rast panciera slúži vápnik (v zajatí vo forme prášku, príp. sépiovej kosti), vitamín D a slnečné žiarenie (či už prirodzené alebo umelé). Pre úspešný chov korytnačiek v zajatí je potrebné vedieť aký druh suchozemskej korytnačky chováme. Častokrát sa totižto stretávame s prípadmi, kedy si ľudia mýlia suchozemské korytnačky s vodnými druhmi a naopak. Každý druh má svoje špecifiká, ktoré treba vedieť aj zohľadňovať pri výbere kupovanej stravy.

Vo všeobecnosti platí zásada, že 70 až 90 % predkladanej potravy by mala tvoriť zelená potrava. Tú si vieme zabezpečiť tromi spôsobmi. Zberom, pestovaním alebo kupovaním potravy. Úpravou predkladanej potravy uľahčujeme príjem, potravu preto môžeme nakrájať na menšie kúsky, prípadne nastrúhať. Základom je striedanie potravy, monodieta negatívne pôsobí na tráviaci trakt.

Pri zbieraní tráv, bylín odporúčame uprednostňovať lokality, o ktorých vieme, že sú zdraviu menej škodlivé, t. j. vyhýbať sa priamym lokalitám pri rušných cestách, prípadne vybraným lokalitám, ktoré využívajú chovatelia psov na venčenie. Ak aj nemáme nejaké podobné lokality, základom je dobre umyť natrhanú potravu. V letných mesiacoch nie je problémom zbierať rôzne druhy bylín ako púpava, skorocel, čakanka, ďatelinoviny. Počas celého roka sa dostaneme zase k rôznym druhom tráv (odporúčame mladšie jemnejšie trávy), ďalej počas celého roka nie je problémom ani hviezdica prostredná, ktorú dnes ale veľa chovateľov nevyužíva, využíva sa skôr v chove hydiny (má však vysoký obsah vitamínu C a E), taktiež v teplejších zimných mesiacoch dokážeme nazbierať aj púpavu, príp. iné druhy bylín. Celoročne dostupnú čerstvú zelenú potravu určite ocenia hlavne chovatelia tropických druhov korytnačiek, ktoré v zimných mesiacoch nehibernujú.

Z druhov dostupných v obchodoch, príp. vypestovaných by sme odporúčali skôr ľadový šalát, hlávkový šalát, rukolu, baby špenát, ďalej potom v zimnom období môžeme kupovať čínsku (pekingskú) kapustu, hlávkovú kapustu neodporúčame skrmovať vo väčšom množstve.

Zvyšok z dennej kŕmnej dávky môžu tvoriť rôzne druhy ovocia – jablká, hrušky, jahody, hrozno, maliny, melón, slivky, marhule, broskyne, zo zeleniny potom rajčiak, reďkovka, paprika, cvikla, menej už často sa môžu ešte použiť kaleráb, karfiol, aj rôzne druhy stredomorských bylín ako oregano, bazalka. Taktiež netreba zabúdať na podávanie vitamíno-minerálnych prípravkov a sépiovú kosť ako zdroj vápnika. Citrusové plody sú nevhodné.

Zakončili by sme to zhodnotením, že základom všetkého je pestrá vyvážená strava. Veríme, že Vám tento článok poskytol zaujímavé informácie a pomôže k úspešnejšiemu chovu.

Autor: Ing. Róbert Kirchner, fotografie: © BigStockPhoto.com a archív autora