Korytnačka ostrohatá – lat. Geochelone sulcata

Korytnačky ostrohaté sú najväčšie africké korytnačky. Svoj druhový názov dostala podľa ostrohov na stehnách. Majú žltú pieskovú farbu pre dokonalé maskovanie a po krajoch výrazne zúbkovatý pancier. Pochádza z Afriky z oblasti Sahel, ktorá zahrňuje pás saván a stepí naprieč kontinentom od západu na východ, zasahujúc Mauritániu, Senegal, Mali, Burkina Faso, Niger, Čad, Sudán a Etiópiu. Obýva teda piesčité oblasti v ktorých sa napriek svojej veľkosti vďaka sfarbeniu výborne maskuje.

Jej chov je veľmi podobný ako chov korytnačiek leopardích obývajúcich rovnaké prostredie. Dorastajú do veľkosti 60 – 80 centimetrov pri váhe až 50 kíl, pričom sú samci väčší, majú dlhý chvostík a plastrón majú mierne prehnutý dovnútra čo slúži na lepšie prichytenie sa na samici pri párení. Samičky sú širšie, plastrón nemajú klenutý a chvostík je krátky. Vzhľadom na ich veľkosť je vopred potrebné zvážiť, či máme dostatok priestoru pre vnútorný výbeh pre tento druh korytnačky. 2 x 3 metre by mal byť minimálny rozmer pre dospelého jedinca pričom pri tvrdosti jeho panciera musí byť výbeh z dostatočne odolného materiálu – obyčajnú stenu korytnačka výstupkami na pancieri ľahko oškrie, vhodnejšie je stenu okachličkovať alebo použiť drevo.

Cez leto môžu byť rovnako ako korytnačky leopardie vo vonkajšom výbehu a to od júna do augusta, musíme mať ale zabezpečené nočné vyhrievanie domčeka tak aby teplota neklesla pod 20 °C. Taktiež je veľmi účinné mať domček zaizolovaný 5 cm hrubým polystyrénom, vnútrajšok vystlaný slamou a vchod prekrytý. Vnútorný výbeh či terárium musí byť vykurované na 30 ° v teplej časti, 40 ° pod žiarovkou no je dobré aby mali aj možnosť chladnejšieho miesta s izbovou teplotou kde sa môžu schovať pred horúčavou.

Jedálniček korytnačiek je na afrických stepiach veľmi chudobný takže sú navyknuté dokonale vyťažiť zo všetkého maximum. Žerú suché trávy, byliny, burinu a sukulenty a vedia výborne hospodáriť s vodou, v podstate vôbec nepijú. V zajatí preto podávame od jari do jesene lúčnu zmes (trávu, burinu, byliny, púpavu, skorocel, ďatelinu) a v zime kvalitné seno, čínsku kapustu, čakanku a prípadne granule pre suchozemské korytnačky najlepšie z lúčnej zmesi lisovanej zastudena. Potravu ale nepodávame každý deň, stačí každý druhý pri mláďatách až každý štvrtý pri dospelých jedincoch aby nerástli rýchlo, môže sa tým odvápniť a zdeformovať pancier.

Korytnačky ostrohaté pohlavne dospievajú vo veku od 8 rokov vyššie, obdobie párenia prichádza na jar a samci začínajú bojovať o samičky pričom vydávajú piskľavé zvuky. Samičky po úspešnom spárení po cca dvoch mesiacoch začínajú hrabať hniezdne jamky a znášajú v priemere 15 – 30 vajíčok. Samica väčšinou vyhrabe niekoľko jamiek kým sa uistí ktorá bude tá správna. Hrabanie jednej jamky zaberie aj 5 hodín a po nakladení vajec ich zase zahrabe a usadaním uľahne zeminu takže je dosť ťažké znášku nájsť. Vajcia je potrebné odobrať a inkubovať pri teplote 30 – 31 °C a vlhkosti 80 – 90% po dobu 90 – 120 dní. Mláďatá sa liahnu veľké 4 – 5 centimetrov a mávajú dosť veľký žĺtkový vak, preto je potrebné ich ešte aspoň dva dni nechať v inkubátore v sterilnom prostredí. Potom ich môžeme preložiť do terária a sú z nich plnohodnotné korytnačky.

Tento druh nie je vhodné vzhľadom na ich veľkosť a teritorialitu chovať spoločne s iným druhom korytnačiek.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com, video: YouTube.com