Korytnačka leopardia – lat. Geochelone pardalis

Korytnačky leopardie patria kvôli svojmu výraznému vzoru na pancieri a značnej veľkosti medzi najkrajšie korytnačky. Majú žltú základnú farbu a na každom štítku hnedú bodkovanú kresbu, mláďatá majú hnedé škvrny ešte zliate dokopy takže sa od dospelých dosť líšia.

Samičky majú v dospelosti vysoko klenutý karapax a krátky chvostík, samci sú užší, plastrón majú vyhnutý dovnútra a chvost majú dlhý. Pochádzajú z Afriky (juhozápadná Afrika, Kapské mesto, Somálsko, Etiópia, Keňa, Tanzánia, Džibutsko, Botswana, JAR) a patria tam aj medzi najväčšie suchozemské korytnačky vôbec – sú záznamy o jedincoch o dĺžke až 80cm! Leopardie korytnačky majú dva poddruhy – geochelone pardalis pardalis a geochelone pardalis babcocki pričom sa tieto dva druhy dajú rozlíšiť podľa počtu bodiek na štítkoch na karapaxe.

Pri zvieratách chovaných v zajatí sú udávané rozmery 35 – 60 cm pričom samičky sú vždy väčšie ako samci. Váha sa pohybuje do 15 kíl ale je priamo úmerná veľkosti zvieraťa. Tieto rozmery si musíme uvedomiť a rátať s nimi ešte pred kúpou korytnačky pretože je náročná na priestor aj na teplotné podmienky. Vzhľadom na to že pochádza z Afriky jej musíme zabezpečiť možnosť užiť si rovnaké teploty, v teráriu by mala byť bežná teplota 30 °C, no pod výhrevnou lampou až 40 a na jedného dospelého jedinca musíme rátať s priestorom 1,5 x 2 metre. Samozrejmosťou je potreba UVB žiarovky ktorú treba mať zapnutú 12 hodín denne. V noci postačí izbová teplota teda 18 – 22 °C. Cez letné mesiace môžu byť korytnačky vo vonkajšom výbehu (za predpokladu že je horúce leto) ale naše leto sa s Africkým rovnať nemôže takže v tomto období sa aj rast korytnačiek vo vonkajšom výbehu zastaví. Na druhej strane to vzhľadom na rýchly rast korytnačiek vôbec nie je na škodu.

Vo výbehu nesmie chýbať miska na vodu a vhodné sú aj preliezky – konáre, skaly, úkryty. Na kŕmenie je táto korytnačka veľmi nenáročná vzhľadom na jej potravu v prírode – suché trávy, buriny, bodliaky a kaktusy. V zajatí ju preto kŕmime lúčnou zmesou doplnenou o seno aby korytnačka nerástla rýchlo a stíhali sa jej vyvíjať kosti a pancier. Korytnačky vo voľnej prírode majú celoživotnú diétu takže ani v chove v zajatí nie je vhodné ich kŕmiť každý deň, je dobré im v strede a na konci týždňa dať čas na strávenie. Od cca decembra do februára keď nemáme možnosť vonku zohnať trávu kŕmime senom, čínskou kapustou a granulami pre suchozemské korytnačky lisovanými za studena z bylín.

Kŕmenie ovocím a inou zeleninou nie je vhodné vzhľadom na zlý pomer vápniku a fosforu kedy sa odvápňuje pancier a kosti čo spôsobuje rachitídu. Tento druh korytnačky nezimuje keďže v Afrike zima ako ročné obdobie neexistuje. Zvieratá pohlavne dospievajú vo veku od 5 rokov a po párení samica kladie niekoľko vajíčok ktoré je treba pre úspešné vyliahnutie premiestniť do inkubátoru a inkubovať pri teplote 31 – 32 °C.

Tento druh korytnačky spadá pod CITES II.B čo znamená že nie je nutná registrácia na životnom prostredí ale je nutné si viesť druhovú kartu so záznamami o kúpe, predaji či prípadnom úhyne. Korytnačka je domáci miláčik na celý život a preto by sme mali venovať špeciálnu pozornosť výberu vhodného zdroju pričom najspoľahlivejšie je kúpiť zviera od chovateľa nie priekupníka s importovanými zvieratami nakoľko tie majú často problém sa aklimatizovať, dýchacie problémy a vnútorné parazity.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com, video: YouTube.com