Hadokrčka hladkochrbtá – lat. Chelodina longicollis
Hadokrčka hladkochrbtá je východo-austrálsky druh vodnej korytnačky a svoj názov dostala kvôli svojmu dlhému krku pripomínajúcemu hadie telo. Na rozdiel od vodných korytnačiek s normálnou dĺžkou krku si ho nedokáže celý zatiahnuť do panciera a kvôli jeho dĺžke si ho „skladá“ esíčkovito do strán.
Pôvodne sa vyskytuje vo východnej a južnej Austrálii (Adelaide, Victoria a nový južný Wales) kde obýva rovnaký biotop ako korytnačka chelodina canni s ktorou sa dokáže skrížiť. Hadokrčka má široký zvrchu hnedočierny až čierny pancier s fľakmi, zodpodu je krémovozltá a jej krk dosahuje až 60% dĺžky panciera. Dorastá do dĺžky 28 centimetrov (v závislosti od oblasti výskytu) a samičky sú ako pri väčšine korytnačiek vzrastovo väčšie ako samci.
V prípade pocitu ohrozenia vypúšťa dlhokrčka nepríjemný zápach z pachových žliaz, preto má v domovine výskytu prezývku „smraďoch“. Táto vodná korytnačka je výlučne mäsožravá, prirodzene sa živí rôznym hmyzom, červami, žabami, žubrienkami, malými druhmi rybičiek, kôrovcami a mäkkýšmi. Rozmnožuje sa ako väčšina korytnačiek na jar, kedy samička vylieza na breh, vyhrabe si zadnými nohami hniezdnu jamku a znesie do nej v priemere 2 až 10 vajíčok a jamku opäť starostlivo zahrabe aby si ju nevšimli predátori a uchránila tak svoje potomstvo.
Mláďatá sa vyvíjajú vo vajíčkach v závislosti od teplôt priemerne tri až päť mesiacov, následne vaječným zubom roztrhnú obal vajíčka a vyhrabávajú sa z hniezdnych jamiek. Liahnu sa ako plne samostatné korytnačky a nepotrebujú opateru rodičov. Samička máva jednu až tri znášky za rok a je možné ju odchovať aj v v našich podmienkach pri dodržaní chovateľských zásad.
V zajatí ju chováme v paludáriu zodpovedajúcej veľkosti aby mohla dostatočne plávať a výška vody by mala zodpovedať 80% dĺžke tela korytnačky aby sa mohla pohodlne nadýchnuť natiahnutím krku nad vodnú hladinu. Je vhodné aby mala k dispozícii aj súš kam by si mohla vyliezť a tiež plávajúci úkryt vo vode. Nevyhnutná je UV žiarovka kde by sa mohla vyslniť a načerpať energiu. Filter do paludária nie je potrebný ale voda musí byť pravidelne menená aby nedošlo k usadzovaniu plesne na pancieri. V zajatí sa snažíme podávať jej prirodzenú potravu – červy, hmyz, malé rybky či filé, občasne je dobré pridať aj vitamíny pre vodné korytnačky či špeciálne granulované krmivo (pozor je iného zloženia ako pre suchozemské korytnačky!). Stravu sa snažíme podávať pestrú aby si korytnačka nezvykla len na jeden druh potravy pretože prestane prijímať inú a jej strava bude veľmi jednotvárna.
Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com, video: YouTube.com