Rozmnožovanie suchozemských korytnačiek

Suchozemské korytnačky sa v našich podmienkach vedia v zajatí úspešne rozmnožovať. Treba pritom samozrejme dodržať niekoľko základných pravidiel a to sú: vlastníctvo dospelých zvierat oboch pohlaví, musia byť zdravé a v plnej kondícii, chovné podmienky či  teráriu alebo vo vonkajších výbehoch musia presne zodpovedať nárokom konkrétneho druhu a musíme mať k dispozícii inkubátor v prípade že už korytnačka nakladie vajíčka.

Korytnačky vo voľnej prírode žijú samostatne nie v uzatvorených skupinách a stretávajú sa viac-menej len v období párenia pričom sú to plazy a príbuzenská plemenitba u nich na rozdiel od cicavcov vôbec nespôsobuje biologické vady. U európskych druhov korytnačiek (zelenkastá, stepná, širokoštítová a žltohnedá) nastáva obdobie párenia hneď po odzimovaní na jar. Sotva sa korytnačky prebudia a zohrejú v prvých jarných lúčoch, začínajú zdraví dospelí samci dvoriť samiciam. Dvorenie je sprevádzané trhaným kývaním hlavou, samci divoko naháňajú samice, hryzú im do predných nôh a pokúšajú sa vyliezť im na pancier a spáriť sa s nimi.

Pri stepných korytnačkách je toto správanie agresívnejšie a samice môžu utrpieť aj krvavé poranenia na predných nohách a taktiež si samci navzájom môžu škaredo ublížiť. Málokedy sa ale stáva že by bolo zviera výrazne poranené a väčšinou sa zaobídeme len s použitím dezinfekcie pri pohryznutí. Keď samička zvolí a je ochotná k páreniu, zatiahne hlavu do panciera kvôli kúsancom od samca a privolí aby samec na ňu vyliezol, nastaví chvostík a umožní samcovi spáriť sa s ňou. Párenie sprevádzajú veľmi zvláštne piskľavé zvuky ktoré samec vydáva s dokorán otvorenou tlamou. Trvá väčšinou pár minút a zvieratá sa rozdelia.

Samičky korytnačiek majú úžasnú schopnosť podržať si v sebe spermie niekoľko mesiacov až rokov a oplodniť vajíčka až keď ona sama uzná za vhodné, preto je možné že oplodnenú znášku dá aj samička ktorá sa toho roku so samcom nepárila. Zhruba tri týždne po párení teda okolo apríla až mája prichádzajú vo vonkajších výbehoch prvé znášky. Samica je výrazne nekľudná a celé dni behá po výbehu, čuchá k zemi, môže aj žrať zeminu aj má pocit nedostatku minerálov a občas vyhrabe tzv. „skúšobnú“ jamku. Toto správanie trvá zvyčajne týždeň a keď sa už rozhodne pre vhodné miesto na znášku začne systematicky striedavo hrabať zadnými nohami. Vyhrabanie hniezda cca 15 centimetrov hlbokého trvá zvyčajne jednu až dve hodiny a nedá sa pritom ničím vyrušiť, je akoby v tranze.

Európske druhy korytnačiek znášajú vajíčka v počte 2 – 12 kusov podľa veľkosti každého druhu. Vajíčka je potrebné z jamky vybrať a premiestniť do inkubátoru pri teplote 30 – 31 °C a vlhkosti až 100%. Inkubácia trvá priemerne 2 mesiace a následne sa začnú liahnuť plne samostatné mláďatá ktoré väčšinou už na druhý až tretí deň začnú samé prijímať potravu identickú s potravou dospelých zvierat.

Africké druhy korytnačiek (leopardia, ostrohatá, skalná) nezimujú a no aj ich obdobie párenia je na jar. Znášajú uprostred leta až do začiatku jesene a mláďatá sa liahnu koncom jesene až začiatkom zimy pri 31 – 32 °C po cca 3 mesiacoch inkubácie. Prvé dni je nutné ich nechať v inkubátore pri rovnakých teplotných podmienkach ako počas inkubácie nakoľko majú žĺtkový vak ktorý sa musí zatiahnuť do bruška. Následne už môžu ísť do terária pri rovnakých chovných podmienkach ako majú dospelé zvieratá.

Občas sa stane že sa pri odchove vyskytne nejaký problém a to najčastejšie zadržaná znáška, čo musí byť riešené veterinárne, prípadne sa vajíčka z nejakého dôvodu skazia alebo sú napriek páreniu neoplodnené, sú to ale len občasné prípady.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com